AKTUALITY

ROZMÝŠĽATE NAD TÝM, ŽE ZAČNETE PODNIKAŤ?
TAK TREBA NIEČO PODNIKNÚŤ!

Katarína Nádaská: „V podnikaní majú ženy možnosť realizovať svoje vízie a plniť si svoje sny“

Rozhovor s historičkou a etnologičkou Katarínou Nádaskou.

V súčasnosti je trendom, že si ženy zvolia podnikanie ako alternatívu ku klasickému zamestnaniu. Ako si to vysvetľujete vy?
Mnohé ženy podnikanie proste baví, mnohé začnú podnikať, keď zistia, že ich nebaví pracovať pod šéfom, či v kolektíve a chcú robiť veci lepšie a po svojom. Mnohé ženy pokračujú v už rozbehnutom rodinnom biznise. Je to rôzne. Práve v podnikaní majú ženy možnosť realizovať svoje vízie a plniť si svoje sny. Dáva im to ekonomickú slobodu a spokojnosť v realizácii pracovného života.

Aké benefity má pre súčasnú ženu podnikanie?
Okrem ekonomickej nezávislosti, určite schopnosť zúročiť svoje podnikateľské danosti a zručnosti, stála potreba vzdelávať sa vo svojom odbore, sledovať trendy v danom podnikaní, skrátka úspešné podnikateľky sú obyčajne veľmi dynamické, rozhodné energické ženy s autoritou, dobrou intuíciou a schopnosťou správne sa rozhodnúť.

Kedysi boli prirodzenou súčasťou života našich predkov rôzne rituály… Prečo?
Rituály nás ukotvujú v čase i priestore. Dávajú nám pocit istoty a radosti, pocit spolupatričnosti. Rituály mali kedysi celé spoločenstvá a komunity, rovnako ako ich mali rodiny a existujú aj personálne rituály. Spomeniem klasický rodinný rituál na Slovensku zavedený v roľníckom prostredí a platný po stáročia – spoločné stretnutia pri jedle – spoločné večere, kde sa celá rodina stretla a rovnako to platilo pre spoločné nedeľné rodinné obedy – dokonca aj keď si deti založili vlastné rodiny v nedeľu na obed sa všetci schádzali u svojich rodičov, súviselo to s posvätnosťou stola a jedla ako obradového rituálu. Spoločné jedlo utužovalo vzťahy v rodine, každý rozprával čo zažil, robili sa plány na ďalšie dni…jesť spoločne za jedným stolom bolo pravidlom už u starých Slovanov a veľmi dlho sa udržalo, myslím, že v niektorých rodinách sa udržiava stále. Ak sa široká rodina chce stretnúť pri spoločnom stole aspoň na sviatky – je to veľmi dobrý znak zdravej rodiny, kde sa ľudia učia vážiť si jeden druhého a vzájomne sa tolerovať a mať sa rád. Pre roľnícku kultúru, ale rovnako aj pre remeselníkov boli rituály veľmi dôležité – tie celospoločenské v minulosti napríklad zabezpečovali plodnosť a úrodnosť zeme, aby bola dobrá úroda a dostatok jedla pre všetkých. Personálne rituály asi všetci dobre poznáme – pre mnohých je to chvíľa, ktorú venujú sami sebe. myslím, že bez rituálov by bol náš spoločenský, rodinný i osobný život o niečo chudobnejší a menej radostný.

Čo by ste odporučili súčasným podnikateľkám na ochranu majetku?
Kedysi sa ľudia bránili mágiou a rôznymi magickými praktikami pred stratou svojho majetku, ale odjakživa platilo pre hnuteľný majetok jednoduché pravidlo – dobré dvere a silný zámok. Kľúč nosili ženy v stredoveku v malom mešteku špeciálne vyhotovenom pre tento účel za pásom. Magické praktiky sa využívali v prípade už zmiznutia, teda krádeže majetku – zisťoval sa pôvodca škody, často veľmi kurióznym spôsobom. Napríklad, ak krava stratila mlieko, postihnutá krava sa podojila a zlé mlieko bolo treba vyliať do válova. Trebalo vybrať deväť pichľavých šípových prútikov a na jednu stranu válova sa postavili traja muži, na druhú tri ženy a oni s prútikmi bili mlieko dovtedy, kým sa nezjavila bosorka prosíkajúc: Jaj, ľudia, čo robíte? Pre pána boha! Nahajťe, nahajťe! Ňerobťe už toto! Dnes asi platí dôveruj, ale preveruj! Aj keď, pri svojich výskumoch magických praktík som sa paradoxne stretla práve v mestách s množstvo žien – podnikateliek (ale aj mužov – podnikateľov), ktorí sa chodievali pravidelne radiť k rôznym vešticiam a jasnovidkám o svojom biznise, niektorí už boli na svojich osobných mágoch priam závislí a bez odobrenia mága neurobili žiaden biznis…

Aký má podľa vás zmysel súťaž Podnikateľka Slovenska?
Každý z nás je viac či menej súťaživý – súťaž môže byť veľmi pozitívna, pretože nás často vybičuje k úžasným výkonom, v ktorých prekonávame samých seba. Kto nie je veľmi súťaživý typ môže práve v súťažiach načerpať nové podnety, nápady, zoznámiť sa s cennými ľuďmi – a tak je to aj v tejto súťaži. Obyčajne sa tu zídu obdivuhodné ženy so skvelými a inšpiratívnymi výsledkami.

Sú slovenské ženy podnikavé?
Podnikavé boli vždy. Počas socializmu keď chýbali pekné odevy, ženy si ich vyrábali samé – šitím, štrikovaním, háčkovaním, v 18. storočí vznikali čipkárske dielne, kde ženy paličkovali čipky, ktoré sa predávali v Pešti, Viedni, ba i za morom … dnes v malom podniká obrovské množstvo žien, na rôznych portáloch sa môžeme stretnúť a kreativitou žien a ich originálnymi výrobkami, či službami.

Ak by ste mali podnikať. V akom odbore by to bolo?
Osobne som presvedčená, že ja nemám podnikateľského ducha, ale ak by som mala „podnikať“, určite by to bola štýlová kaviareň s pravidelnými predajnými výstavami mladých maliarov, s čítačkami kníh, rozpravami filozofov, produkciou menšinových hudobných žánrov a ako bonus by sa podávala veľmi, veľmi kvalitná káva, dobré slovenské vína na obveselenie ducha, ovčí syr a chutné bryndzovníky by sa striedali s domácou ťahanou štrúdľou. Bola by to kaviareň – kultúrny intímny priestor otvorený od skorých ranných hodín do neskorej noci, aby si tam každý mohol nájsť svoj stôl. Veľmi ma fascinuje medzivojnové obdobie v Bratislave, keď kaviarne boli druhým domovom básnikov, a umelcov vôbec. Vytvoriť priestor pre bohému, ale i bežného človeka milujúceho výbornú kávu, spoločnosť ľudí, či čašu dobrého vína, kaviareň s historickým geniom loci mi v Bratislave chýba, aj keď ja ako rodená Bratislavčanka mám svoju veľmi, veľmi obľúbenú kaviareň, ktorá spĺňa moje kritéria – je v nádherných historických priestoroch, jej šarmantný šéf ponúka skvelú kávu a dobré vínko, chýba ešte trošku kultúry a ten syr …, ale pohľad na skvostné nádvorie primaciálneho paláca so sochou svätého Juraja stojí za to.


KATARÍNA NÁDASKÁ
PhDr. Katarína Nádaská, PhD. vďaka popularizačnej činnosti patrí medzi známe slovenské etnologičky. Žije a tvorí v Bratislave. Venuje sa popularizácii vedy, najmä histórii každodennosti, tradícií a zvykov v slovenskej ľudovej kultúre. Odborne sa venovala náboženskej etnológii (ľudová religiozita, mariánsky kult a jeho prejavy, nová religiozita, rané náboženské formy a idey), etnomedicíne, ľudovej mágii, výročným zvykom, vizuálnej antropológii, muzeológii a kultúrnemu dedičstvu (dejiny ochrany pamiatok, základy muzeológie), dejinám kresťanstva na území Slovenska, judaizmu, regionálnym dejinám, praktickým kurátorským vedomostiam a zručnostiam v múzejníctve (rok 2013 – autorská a kurátorská výstava Konopná nostalgia, 2013 – spoluautorská a kurátorská výstava Bratislava v premenách času 1993 – 2013; obidve výstavy získali ocenenia odborníkov i verejnosti).


Parse error: syntax error, unexpected end of file in /nfsmnt/hosting1_2/3/c/3cf8e9ed-32b2-40c1-80ed-9cd66fbf077f/podnikatelkaslovenska.sk/web/wp-content/themes/html5blank-stable/page-6.php on line 98